Život Prešova
online
online
Pred 280 rokmi korunovali v Bratislave Máriu Teréziu
25.06.2021 Bratislava
Bratislava
25. júna (TASR) - Korunovačným mestom uhorských kráľov sa stala
Bratislava v roku 1563 potom, keď dovtedy tradičné korunovačné mesto
Stoličný Belehrad (maďarsky Székesfehérvár) padlo do rúk Osmanskej ríše.
Do roku 1830, teda v priebehu 267 rokov, korunovali v Bratislave 10 kráľov, jednu panujúcu kráľovnú a sedem kráľovských manželiek. Jedinou panujúcou kráľovnou korunovanou v bratislavskom Dóme svätého Martina bola práve Mária Terézia. Od jej korunovácie uplynie v piatok 25. júna 280 rokov.
Mária Terézia sa narodila 13. mája 1717 vo Viedni. Jej otcom bol rakúsky arcivojvoda Karol VI., rímskonemecký cisár, španielsky, uhorský a český kráľ. Za Františka Štefana Lotrinského, toskánskeho veľkovojvodu (od roku 1745 rímskonemeckého cisára Františka I.) sa vydala v roku 1736. O štyri roky neskôr, v októbri 1740, zomrel Karol IV., a keďže po jeho smrti nebol mužský následník trónu, moci sa na základe pragmatickej sankcie z roku 1713, ujala vtedy 23-ročná Mária Terézia. V tom čase už bola matkou troch detí a práve čakala ďalšie, ktorým bol zhodou okolností jej nástupca a nemenej významný panovník Jozef II.
Pre jej tehotenstvo sa termín korunovácie stanovil až na 25. jún 1741, viac ako tri mesiace potom, ako sa 13. marca 1741, narodil následník trónu Jozef II. Korunovácia sa začala o ôsmej hodine rannej, keď sa z Bratislavského hradu začal presúvať korunovačný sprievod, tvorený dvoranmi a významnými uhorskými šľachticmi, k Dómu svätého Martina, kde sa konal obrad korunovácie.
Ostrihomský arcibiskup a primas krajiny Imrich Esterházy korunoval Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú presne tak, ako to dovtedy prináležalo len kráľom. Do pravej ruky jej vložil žezlo, do ľavej krajinské jablko a spoločne s palatínom jej na hlavu položil svätoštefanskú korunu. Prítomní zvolali: "Vivat Domina et Rex Noster". Následne zaznela hymna a do toho všetkého sa ozýval hlas zvonov a hrmenie diel. Po hymne odobrali kráľovnej insígnie, aby mohla v pokoji sledovať omšu.
Po prísahe a slávnostnej omši viedla Mária Terézia na koni sprievod cez mesto. Prefekt kráľovskej komory na konci sprievodu rozhadzoval strieborné korunovačné toliare. Panovníčka sa zastavila na Františkánskom námestí pred sochou Panny Márie, ktorú sem dal osadiť jej starý otec Leopold I. Vo františkánskom kostole jej palatín gróf Ján Pálfi predstavil 45 šľachticov, ktorých kráľovná pasovala za rytierov. Po skončení tejto časti korunovácie nastúpila do vyzdobeného koča a Michalskou bránou vyšla za hradby mesta.
Tam ju čakala tretia časť korunovačného ceremoniálu. Pred kostolom milosrdných bratov predniesla prísahu a na korunovačnom pahorku na brehu Dunaja urobila mečom kríž na štyri svetové strany na znak odhodlania brániť krajinu. Pospolitý ľud sa zabával v uliciach do rána, každý dostal zadarmo najesť a napiť.
Na korunováciu v Bratislave mala Mária Terézia pre vrúcnu atmosféru dobré spomienky. Aj vďaka nej sa mesto stalo centrom uhorskej časti Habsburskej monarchie a Bratislavský hrad bol prestavaný na barokovú kráľovskú rezidenciu. Bratislava sa počas jej 40-ročného vládnutia zaradila medzi významné mestá vtedajšej Európy.
Trpkejšiu príchuť mala korunovácia Márie Terézie za českú kráľovnú v roku 1745. České stavy si totiž najprv vybrali za kráľa jej švagra a protivníka, bavorského kurfirsta a na krátky čas (1742 až 1745) aj cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého Karola VII. Albrechta.
Jozef II., syn Márie Terézie a následník trónu, sa odmietol dať korunovať za uhorského kráľa, pretože nechcel prisahať na uhorskú ústavu. Svätoštefanskú kráľovskú korunu na jeho príkaz odviezli 13. mája 1784 z Bratislavy do Viedne, kde ju uložili v cisárskej klenotnici.
Do roku 1830, teda v priebehu 267 rokov, korunovali v Bratislave 10 kráľov, jednu panujúcu kráľovnú a sedem kráľovských manželiek. Jedinou panujúcou kráľovnou korunovanou v bratislavskom Dóme svätého Martina bola práve Mária Terézia. Od jej korunovácie uplynie v piatok 25. júna 280 rokov.
Mária Terézia sa narodila 13. mája 1717 vo Viedni. Jej otcom bol rakúsky arcivojvoda Karol VI., rímskonemecký cisár, španielsky, uhorský a český kráľ. Za Františka Štefana Lotrinského, toskánskeho veľkovojvodu (od roku 1745 rímskonemeckého cisára Františka I.) sa vydala v roku 1736. O štyri roky neskôr, v októbri 1740, zomrel Karol IV., a keďže po jeho smrti nebol mužský následník trónu, moci sa na základe pragmatickej sankcie z roku 1713, ujala vtedy 23-ročná Mária Terézia. V tom čase už bola matkou troch detí a práve čakala ďalšie, ktorým bol zhodou okolností jej nástupca a nemenej významný panovník Jozef II.
Pre jej tehotenstvo sa termín korunovácie stanovil až na 25. jún 1741, viac ako tri mesiace potom, ako sa 13. marca 1741, narodil následník trónu Jozef II. Korunovácia sa začala o ôsmej hodine rannej, keď sa z Bratislavského hradu začal presúvať korunovačný sprievod, tvorený dvoranmi a významnými uhorskými šľachticmi, k Dómu svätého Martina, kde sa konal obrad korunovácie.
Ostrihomský arcibiskup a primas krajiny Imrich Esterházy korunoval Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú presne tak, ako to dovtedy prináležalo len kráľom. Do pravej ruky jej vložil žezlo, do ľavej krajinské jablko a spoločne s palatínom jej na hlavu položil svätoštefanskú korunu. Prítomní zvolali: "Vivat Domina et Rex Noster". Následne zaznela hymna a do toho všetkého sa ozýval hlas zvonov a hrmenie diel. Po hymne odobrali kráľovnej insígnie, aby mohla v pokoji sledovať omšu.
Po prísahe a slávnostnej omši viedla Mária Terézia na koni sprievod cez mesto. Prefekt kráľovskej komory na konci sprievodu rozhadzoval strieborné korunovačné toliare. Panovníčka sa zastavila na Františkánskom námestí pred sochou Panny Márie, ktorú sem dal osadiť jej starý otec Leopold I. Vo františkánskom kostole jej palatín gróf Ján Pálfi predstavil 45 šľachticov, ktorých kráľovná pasovala za rytierov. Po skončení tejto časti korunovácie nastúpila do vyzdobeného koča a Michalskou bránou vyšla za hradby mesta.
Tam ju čakala tretia časť korunovačného ceremoniálu. Pred kostolom milosrdných bratov predniesla prísahu a na korunovačnom pahorku na brehu Dunaja urobila mečom kríž na štyri svetové strany na znak odhodlania brániť krajinu. Pospolitý ľud sa zabával v uliciach do rána, každý dostal zadarmo najesť a napiť.
Na korunováciu v Bratislave mala Mária Terézia pre vrúcnu atmosféru dobré spomienky. Aj vďaka nej sa mesto stalo centrom uhorskej časti Habsburskej monarchie a Bratislavský hrad bol prestavaný na barokovú kráľovskú rezidenciu. Bratislava sa počas jej 40-ročného vládnutia zaradila medzi významné mestá vtedajšej Európy.
Trpkejšiu príchuť mala korunovácia Márie Terézie za českú kráľovnú v roku 1745. České stavy si totiž najprv vybrali za kráľa jej švagra a protivníka, bavorského kurfirsta a na krátky čas (1742 až 1745) aj cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého Karola VII. Albrechta.
Jozef II., syn Márie Terézie a následník trónu, sa odmietol dať korunovať za uhorského kráľa, pretože nechcel prisahať na uhorskú ústavu. Svätoštefanskú kráľovskú korunu na jeho príkaz odviezli 13. mája 1784 z Bratislavy do Viedne, kde ju uložili v cisárskej klenotnici.
www.ZIVOTPO.sk
